Ešte celkom nedávno bývalo bežné, že si režisér do strižne alebo mixhaly doniesol cédečko z nejakého obchodu, alebo si stiahol hudbu niekde z internetu, prípadne mu nahrávku ktosi daroval alebo si ju kúpil  na cestách v zahraničí. Bola to hudba, ktorá sa mu páčila a výborne sa hodila. Keď režisér tušil, že tento postup "nemusí byť v poriadku", tak v snahe vyhnúť sa problémom a ušetriť, rozhodol sa hudbu či autora v hudobnej zostave zatajiť. Veď kto to pozná, tých pár sekúnd? Kto by mohol zistiť, čo to vlastne je?! A veď sme do toho primiešali aj ďalšie zvuky, tóny...

V čase, keď neexistovali monitorovacie počítačové programy, to naozaj bola veľká náhoda – lenže dnes  je jedno isté: do praxe vstúpil a budúcnosťou je MRS –  Music Recognituion System – hudobné rozpoznávacie systémy. Počítačové programy vedia indentifikovať hudbu aj z veľmi krátkej ukážky. Možno už aj Vám youtube oznámil, že Vaše video s nelegálnym obsahom nie je možné zverejniť...

Niekedy producenti, ktorí nechceli mať problémy s ochrannými organizáciami, radšej zvolili zdanlivo najjednoduchšiu cestu:  Objednali si hudbu u začínajúceho autora, ktorý nie je zastupovaný žiadnym ochranným zväzom ani vydavateľom a producent  sám určil cenu a podmienky. Neskúsený autor bez prieťahov súhlasí. Za zmluvnú cenu „odpredá“ svoju hudbu „na čokoľvek a na veky“. Lenže to má jeden háčik: v EU také zmluvy nie je možné uzatvárať: ak zmluva nebola podpísaná v súlade s Autorským zákonom, je neplatná...

 

Tretím najčastejším prípadom je situácia, keď  režisér (producent, výrobca) naozaj koná bona fide, v dobrej viere, ale s neznalosťou zákona a konkrétnych kontextov. Ozvučil reláciu, vyplnil zostavu a bol presvedčený, že všetko je v poriadku. Veď tzv.cue sheet – hudobná zostava alebo hlásenie o použitej hudbe v AVD bude predsa doručená na SOZA a SOZA sa má o všetko postarať...

Všetky tri cesty môžu pre Vás predstavovať vážne právne problémy. Ak im chcete predísť, prečítajte si pozorne naše stránky, ktoré sú tu pre Vás!

 

Pokúsime sa Vám stručne objasniť základy hudobného autorského práva, ktoré by mali poznať  všetci výrobcovia a tvorcovia audiovizuálnych diel, filmov, televíznych programov, reklamy, internetových stránok s hudobným obsahom, prezentačných DVD atď. Uvedomíte si potom, že mýtom sú aj všetkyvžité predstavy, že „3 takty nie sú chránené“, 5 sekúnd  nie je chránených atď... hudobné diela sú chránené nielen ako celok, ale aj každá ich časť – a nezávisí na tom, koľko taktov či sekúnd ste použili.

Prvé ochranné organizácie vznikli v európskych štátoch ihneď popodpise Bernskej konvencie o ochrane umeleckých diel v roku 1886. Ochranu autorského práva upravuje európsja legislatíva EU a v SR Zákon č.185 Z.z. Autorský zákon, ktorý vstúpil v platnosť 1.1.2016.

 

Hudobné diela sú predmetom autorskoprávnej ochrany ešte 70 rokov po smrti autora. Ak zvolíte napr. dielo z repertoáru klasickej hudby, je potrebné vedieť, že autorskoprávna ochrana sa vzťahuje aj na výrobcov zvukových záznamov a trvá 50 rokov. Dôležitým faktom je aj skutočnosť, či dielo nebolo zverejnené až po smrti autora. Potom sa lehota ochrany počíta 25 rokov od prvého zverehnenia diela.

Už v roku 1926 bol v Paríži založený CISAC - konfederácia spoločností autorov združujúca dnes 225 spoločností kolektívnej správy zo 118 krajín. Na ochranu tzv. mechanických práv je zameraná BIEMME - dojednáva najmä podmienky s predstaviteľmi fonografického priemyslu. Prakticky to znamená, že určuje záväzné pravidlá, napr. aké percento z ceny komerčných videokaziet, DVD, CD, audiokaziet apod. je výrobca povinný zaplatiť autorom hudby, resp. hudobnej zložky audiovizuálneho diela. Biemme združuje 51 spoločností z 54 krajín. GESAC je potom európske združenie autorov a skladateľov, ktoré úzko spolupracuje s európskou legislatívou.

Nezastupovaní autori

Niektorí autori nie sú ochrannými zväzmi zastupovaní vôbec.  Vykonávajú si správu svojich osobnostných i majetkových práv sami, alebo poverili konkrétnu agentúru alebo vydavateľa. Producenti sa niekedy domnievajú, že najvýhodnejším riešením je "zaplatiť si pár tónov na syntetizátoroch" u autora, ktorý nie je nikým zastupovaný. Producent často zabúda, že podľa autorského zákona sa autor nemôže vzdať svojich majetkových práv. Ak producent uzavrel zmluvu, v ktorej sa autor "vzdal všetkých ďalších honorárov" a "previedol všetky práva", je táto zmluva neplatná. Skladateľ, alebo jeho dedičia sa môžu kedykoľvek domáhať nápravy na súde. Producenti, ktorí uzatvárajú s nezastupovanými autormi nevýhodné licenčné zmluvy, často netušia , že v budúcnosti  sa aj napriek tomu môžu ocitnúť v nečakaných problémoch. Drvivá väčšina úspešných autorov sa totiž v prípade, že je o ich tvorbu skutočný záujem, stáva veľmi skoro členmi príslušnej národnej ochrannej organizácie. Dnes si môže autor zvoliť aj ktorúkoľvek organizáciu v EU. Ochranné organizácie môžu potom aj spätne uplatniť nárok na príslušnú odmenu. Nikdy teda nemožno s určitosťou odhadnúť, či sa nezastupovaný autor v budúcnosti nestane autorom zastúpeným, a to aj skúsenou zahraničnou ochrannou organizáciou. Takéto prípady sú v EU bežné. Aj my sme členmi EU. To, čo sa zdalo byť lacné, môže byť s pomocou skúseného právnika nakoniec veľmi drahé.