Úskalia synchronizácie


Čo je to synchronizácia, čiže licencie na synchronizáciu?


Producent AVD je povinný, v prípade ak chce použiť preexistentné dielo, tj.archívnu hudbu, získať súhlasy všetkých oprávnených nositeľov práv – synchronizačné licencie/ synchronisation rights licence.

Ak chceme lepšie pochopiť obsah tohto pojmu, skúsme si synchronizáciu hudobného diela s obrazom znázorniť nasledovne:

 

hudobné dielo + obraz, videozáznam = NOVÉ AUDIOVIZUÁLNE DIELO


Hudobné dielo je pripojené k obrazu v kontexte a vo význame, s ktorým autor hudby nemusí vždy súhlasiť. A o to práve ide. Nemusí automaticky udeliť svoj súhlas na pripojenie hudobného diela k danému obrazu, komentáru či reklame, ak je napríklad presvedčený, že takéto spojenie znižuje kvalitu jeho diela. Výška honoráru pritom vôbec nemusí hrať rolu. Autor môže principiálne nesúhlasiť s určitým kontextom, vyznením diela. Tvorca audiovizuálneho diela je  preto povinný si súhlas autora hudobných diel vopred vyžiadať.
 
Za každé udelenie súhlasu a použitie diela (tzv. synchronizáciu) má autor nárok na odmenu. Výšku požadovanej odmeny stanoví ochranná organizácia, vydavateľ alebo autor sám.

Ani súhlas hudobného skladateľa nemusí stačiť
Niekedy režisér oznámi producentovi, že hudobný skladateľ je jeho priateľ a s užitím hudby vo filme súhlasí. Producent by však mal zistiť, či skladateľ neposkytol práva k tomuto dielu hudobnému vydavateľstvu – v tom prípade totiž už väčšinou nerozhoduje o synchronizačných právach sám autor, ale jeho vydavateľ. Ak ide o pieseň, netreba zabúdať na textára! Okrem skladateľa, môže mať autorský podiel tiež aranžér.
 
Synchronizačné práva v televíznych programoch
Mnohí televízni tvorcovia v SR si zatiaľ neuvedomujú tento problém. Domnievajú sa, že  napríklad v televíznych spoločnostiach automaticky všetko rieši kolektívna zmluva s ochrannými organizáciami (v SR SOZA). To skutočne platí v niektorých prípadoch. Väčšina zahraničných autorov však nesplnomocňuje ochranné organizácie na udelenie takéhoto súhlasu tj. tejto licencie, inými slovami na pripojenie hudobného diela (na synchronizáciu). Preto je potrebné informovať sa vopred: nadviazať kontakt s nositeľmi práv a ich zástupcami, ktorí sú splnomocnení príslušnú licenčnú zmluvu uzatvoriť, a s ktorými je potrebné  dohodnúť finančné podmienky.
 
Finančné podmienky
Finančné podmienky najmä u zahraničných autorov nás totiž môžu nemilo prekvapiť: predovšetkým sa často  licencuje každá sekunda, v lepších prípadoch každá začatá minúta. Synchronizačná licencia nie je „jednorazová“ záležitosť, platí sa osobitne pre AVD televízne, kinematografické a opätovne, ak chcete dielo vydať na DVD. Zahraničné agentúry a vydavateľstva navyše ponúkajú licenciu na 5, maximálne 10 rokov a potom (ak má byť dielo ďalej šírené) ju musíte predĺžiť. 
 
Mnohí autori, ako sme už uviedli, navyše nie sú ochrannými zväzmi zastupovaní vôbec. Zastupuje ich vydavateľ alebo agentúra. Vyplnené hlásenie, ktoré zasielate SOZA preto ešte neznamená, že ste automaticky získali súhlasy ku všetkým hudobným dielam uvedeným v zostave. Ak vyrábate dielo v televíznej produkcii, je potrebné sa zoznámiť s konkrétnym obsahom zmluvy daného vysielateľa  a SOZA.

Je treba mať na pamäti, že úplne iný režim platí pre autorov z USA a Veľkej Británie, kde sa vychádza aj z odlišného znenia copyrightového práva. Výška odmeny za synchronizáciu týchto  zahraničných diel sa zvyčajne pohybuje aj v tisícoch eur za skladbu,  v prípade hitov amerických popových hviezd ide aj o desaťtisíce.

Voľné diela
Ochrana práv v EU je stanovená na dobu 70 rokov od smrti autora. Ale ani repertoár klasiky nie je automaticky "voľný na použitie". Nahrávku musel niekto zrealizovať – tj. je viazaná právom výrobcu zvukového záznamu a interprétov, prípadne vydavateľa komerčného CD,DVD,BLU RAY. Ak bolo dielo zverejnené až po smrti autora, je chránené ešte nasledujúcich 25 rokov od prvého zverejnenia.
Pri použití každej zahraničnej hudby by v podstate redaktor, dramaturg, producent, režisér... mal prostredníctvom tuzemskej ochrannej organizácie preveriť, či súhlas smie udeľovať ochranná organizácia alebo kto je k udeleniu súhlasu oprávnený.

Ako to funguje v praxi
Zvyčajne Vám tuzemská ochranná organizácia iba poskytne kontakt na zahraničnú ochrannú organizáciu zastupujúcu daného autora. Ochranné organizácie majú prístup do databáz, v ktorých vedia zistiť priamy kontakt. V praxi to znamená, že ak chcete použiť napr. hudbu švajčiarskeho autora, musíte sa informovať u švajčiarskej ochrannej organizácie SUISA, či je oprávnená súhlas udeliť, alebo ju požiadať, aby autora/ vydavateľa kontaktovala a dohodla súhlas vrátane výšky autorskej odmeny. Súčasne potrebujete získať súhlas od vydavateľa, od výrobcu zvukového záznamu a v niektorých prípadoch aj od interprétov.

Takýto postup je samozrejme zdĺhavý a nepraktický. Preto už v 60.rokoch minulého storočia začali na západ od našich hraníc, kde duševné vlastníctvo bolo považované za významnú hodnotu a autorské práva dostatočne chránené, vznikať prvé Library - knižnice hudby pre film a televíziu, ktorým sa dnes  hovorí aj hudobné banky. Vydavatelia filmovej a backgroundovej hudby si objednávali jednotlivé hudobné soundtracky  špeciálne pre tematicky zostavované knižnice a konkrétrne nosiče, najskôr vinilové platne, neskôr CD, dnes cyber CD, na základe dopytu hudobných režisérov. V knižniciach preto nehľadajte hity populárnej hudby alebo iné preslávené soundtracky, ktoré vznikali pre konkrétny film.

Ak sa rozhodnete pre diela z domáceho či svetového repertoáru, vždy si najkôr zistite, kde a ako môžete synchronizačnú licenciu získať. A pripravte sa na „dlhý proces“, vydavatelia komunikujú často s filmármi veľmi „pomaly“ – prejavili ste záujem a oni vedia, že vás tlačia termíny v ýroby. Vás, nie ich. Potom si môžu diktovať také podmienky, že na konci sa radšej rozhodnete pre remix filmu...

Text: PhDr. Svatava Maria Kabošová, Abeceda producenta a režiséra






 
 

Image Map